pondelok 21. januára 2019

Aby moje dieťa nemuselo!

My rodičia sme obetaví, chceme, aby bol život detí jednoduchší. Chránime ich. Niekedy to privedieme do takej dokonalosti, že naše deti nerobia nič a my robíme všetko.

Nič znamená - nijaké množstvo vecí alebo deja.

V tomto máme trošku chaos. Prečo? Pretože dôsledne dodržiavame nič, čo sa týka deja – naše deti nemusia robiť nič, nič nemajú na starosť, za nič nezodpovedajú.
Na druhej strane čo sa týka vecí –  majú všetko. Až toľko, že prestávajú mať radosť z vecí, ktoré dostávajú, pretože ich ani nepotrebujú. Ale my im stále niečo ponúkame a dodávame. Ale veľkú radosť u detí nevidíme.

Znamená to, že medzi týmito dvoma pojmami (množstvo deja a množstvo vecí), nie je rovnováha. Keď niečo nie je v živote vyvážené, tak to začne spôsobovať problém. Keď deti nič nemusia, tak sa to prejavuje tak, že sa im nič nechce, nie sú ochotné mame pomôcť v domácnosti, ocinovi pri umytí auta alebo starkej s tým, čo práve potrebuje. Urobiť akýkoľvek pohyb, je pre nich veľká námaha.  Nuda a „únava“ sú ich verní spoločníci.

Zlú náladu, pomalosť, nechuť čokoľvek robiť, napraví jediná vec. Činnosť. Hocičo začať robiť, je cesta, ktorá vyvedie naše deti z letargie, blbej nálady a „prejavov puberty“. 

Prebleskla vám v hlave myšlienka, ako je na tom vaše dieťa? Zistíte to, keď si pravdivo odpoviete na otázku: „Zamestnal/a by som svoje dieťa vo svojej firme? Bolo by pre mňa hodnotným zamestnancom a kolegom? Mohol/a by som sa na neho spoľahnúť? Preberá (primerane veku) za veci a situácie vo svojom živote zodpovednosť?“

pondelok 17. decembra 2018

Pravidlá

Pravidlo je predpis, ktorým sa treba riadiť. Je to zákonitosť, ktorú poznáme, je to zvyk, ktorý sme prijali za svoj. Zložité? 

Denne dodržiavame veľa pravidiel. Robíme to celkom prirodzene. V spoločnosti pozdravíme,  pri šoférovaní rešpektujeme pravidlá cestnej premávky, smeti hádžeme do koša. Toto sú pravidlá, ktoré nás naučili, my sme odpozorovali ako fungujú a dodržiavame ich, lebo nám dávajú zmysel. Chránia nás.

Pravidlá sú štandardné - ustálené postupy alebo metódy riešenia úloh. Sú to predpisy určené pre nejaký druh činnosti. Zaručia, že z vopred zadanej východiskovej situácie sa dostaneme do želanej výslednej situácie. 

Prečo sa teda deti častokrát nedostanú tam kam treba? Prečo nič nedokončia, prečo chaoticky pobehujú od jednej veci k druhej a ich činnosť nemá na konci žiadny výsledok?

Nemajú žiadne pravidlá. Nevedia kde je hranica. Nikto im to nikdy nepovedal. Z nejakých divných dôvodov sa bojíme deti usmerňovať. Bojíme sa dať im príkaz, trvať na jeho vykonaní a keď treba, nepovieme nie. Keď deti nebudú poznať - ako, kedy, prečo, dokedy a koľkokrát môžu niečo urobiť, kedy robia dobre a kedy svojim správaním ubližujú iným aj sebe, ich život bude neorganizovaný chaos. Stále za niečím pôjdu a nikdy nič nedosiahnu. Iba preto, že sme im nedali pravidlá.

streda 12. decembra 2018

Nechajme deti existovať!

Keď niečo existuje, tak to jednoducho je, žije a trvá. A naše deti predsa sú a žijú. Tak načo o tom hovoriť? Pretože v ich živote máločo trvá.

Deti existujú väčšinou tak, že počujú jeden príkaz za druhým - choď sa učiť, počúvaj, ponáhľaj sa, nebež - a mnohé iné, ktoré sú nám rodičom dobre známe. Bolo by to v poriadku, ak ... Ak by to, čo majú spraviť, aj nejaký čas trvalo.

Dieťa počuje - choď sa učiť. Fajn a ďalej? V tom lepšom prípade sadne za stôl a čaká, obzerá sa, začne sa zabávať a odbieha. Neučí sa. Zvýšeným hlasom zopakujeme príkaz a stane sa to isté. Uplynie skoro hodina, úloha nie je hotová, rodič nervózny, slzy sú na krajíčku. Čo s tým?

K úlohám si sadnite s dieťaťom aj vy. Postupne mu hovorte, čo má robiť a vždy počkajte až úkon urobí. Prikážete vybrať všetky veci z tašky? Ok, počkajte až samé tašku vyprázdni. Poviete, aby uložilo perá a ceruzky do peračníka? Fajn, počkajte až to urobí. Vonku prikážete, aby nebežalo? Chyťte ho za ruku a chvíľu sa s ním pomaly prechádzajte.

Už rozumiete? To je to, čo trvá, čo hneď neprestane. Nechajte deti existovať v danej situácii. Len tak zistia, čo vaše slová s príkazmi znamenajú a budú im rozumieť, vedieť podľa nich konať. Inak sú vaše slová len šifry, ktoré nedokážu rozuzliť.

streda 14. novembra 2018

Veľa ničoho .......


Sme zaneprázdnení. Znamená to, že sme zaujatí činnosťou, nemáme voľný čas. A ak príde zaujímavejšia aktivita, tak sme schopní niečo zrušiť, presunúť. My dospelí to môžeme urobiť? Deti tiež?

Našich školákov presúvame z miesta na miesto, z krúžku na krúžok. Zapĺňame každú chvíľu. Domnievame sa, že je to pre nich potrebné až do takej miery, že na učenie neostáva čas.

Niektoré aktivity prospešné sú. Či ozaj „padli na úrodnú pôdu“ spoznáte podľa toho, koľko a čo vám deti o tréningu alebo krúžku hovoria.
Ak podrobne a súvisle opisujú svoje zážitky, viete, že nad tým rozmýšľajú. Keď spomínajú niektoré situácie a chcú ich s vami rozobrať, viete, že uvažujú nad tým, čo prežili a spájajú si to s konkrétnym zážitkom. Že ste vybrali správnu činnosť vám potvrdí aj to, že svoje deti nemusíte prehovárať a „podplácať“, aby na krúžok išli.

Nedarí sa vám z dcéry či syna dostať niekoľko súvislých viet o tom, čo na tréningu robili? Bolo tam len „nič alebo nuda?“ Málokedy chcú samé od seba vedieť viac o športe, ktorému sa venujú? Na vaše otázky len ukladajú slovo vedľa slova a vy nemáte ucelený obrázok o tom čo robili?

Vedzte, že vtedy máte zvoľniť tempo. Vytvoriť viac voľného času, ktorý využijete len nato, že budete so svojimi deťmi. Počúvajte ich, aby ste zistili, čo vám vedia skutočne povedať. Ktoré ich vyjadrenia majú zmysel a kedy slová plynú za sebou len tak, bez rozmýšľania. Zistíte, že ich život sa občas skladá z „veľa ničoho.“



pondelok 22. októbra 2018

Písanie a čítanie je život.


Písmo je skupina znakov na zachytenie reči. Písanie je nacvičovanie týchto znakov.
Čítať znamená, vnímať zrakom, čo je napísané (potichu alebo nahlas) a rozumieť tomu. Vysvetlenie, ktoré by každému malo dávať zmysel. Ale nedáva.

Príde žiak štvrtej triedy, že mu nejde učenie. V prvých desiatich minútach zistíme, že tvary znakov z abecedy nepozná. Inak povedané - nevie písať. Ako sa teda prebojoval do štvrtého ročníka? Lebo verte, že tie štyri roky to bola pre neho naozaj veľká bitka, v ktorej nezvíťazil.

Príde siedmak, že vraj problémy s učením. Je toho v škole veľa, preto mu to nejde. Nepotrebujeme veľa času, aby sme zistili, že očami vnímať písmená a priraďovať im správne zvuky, nie je možné. Skrátka - nevie čítať. Ako mohol byť zapísaný do siedmej triedy? 

Neexistuje predmet v škole, kde by sa niečo nepísalo alebo neprečítalo. Každý návod na používanie čohokoľvek, je potrebné prečítať. Pri každej "pikoške", ktorá nás v časopise zaujme, je niečo napísané. Aj pri kúpe toho najsuper auta dostaneme hrubú knižku o tom, ako ho bezpečne ovládať. Iste, prečítať si to nemusíme, ale potom už nehovoríme o jeho bezpečnej jazde.

Nehovoríme tu o kilách kníh, ktoré musia deti prečítať a robiť nájazdy do knižníc. Hovoríme o každodennom živote, v ktorom neschopnosť písať a čítať naše milované deti zatláča do kúta a stavia na koniec radu. 
Čítanie a písanie je život. Naučme deti žiť.


streda 19. septembra 2018

Prekážka.


Prekážka je slovo, ktoré neradi počujeme a ešte menej radi zažívame. Prekážka znamená vec alebo predmet, ktorý stojí v ceste alebo okolnosť, ktorá je na príťaž. No čo už by len na prekážke mohlo byť pozitívne?

Na prvý pohľad to vyzerá ako skutočne nepríjemná záležitosť, ktorej by sme sa mali vyhnúť a bol by kľud. No je isté, že mnohé prekážky, ktoré sa nám postavili do cesty, nám v skutočnosti pomohli. Žeby naozaj? 

Keď sme sa učili chodiť, skrinka či gauč boli obrovskou prekážkou. No vďaka tomu sme zistili, že keď zájdeme ďalej, otočíme sa alebo zohneme, ukáže sa nový priestor, o ktorom sme nevedeli.
Keď nám v škole niečo nešlo, často boli rodičia tou najväčšou prekážkou. Nedovolili nám behať po vonku, kým sme nevypočítali stovky príkladov z násobilky. Nakoniec nám tá prekážka priniesla dobrú známku z písomky a vieru, že dokážeme veľa zvládnuť. 
Prekážkou boli aj maturitné skúšky, no bez nich by sme nevyštudovali vysoké školy.
Aj v hre sú prekážky. Keby neboli, tak tie hry nemajú pre nás zmysel.
Ak by futbalisti nemali súpera, hrali by? Ak by tenista pinkal loptičku len o stenu, bavilo by ho to?

Prekážok máme v živote naozaj dosť a posúvajú nás dopredu. Bez nich stagnujeme, nespoznávame nové riešenia, nezažívame víťazstvá a prestávame si veriť. Ak odstránime svojim deťom zo života prekážky, zničíme im život.

Máte otázky? Napíšte nám.

Meno

E-mail *

Správa *