nedeľa 9. decembra 2012

Aj vaše dieťa rieši pri učení všetko, len nie učenie?


Scenár je skoro vo všetkých rodinách, kde majú školopovinné deti, rovnaký. Po vyučovaní družina – och, tam nech si radšej domáce úlohy moje dieťa nerobí. Tak či tak musíme doma učivo prepisovať a robiť znovu. Potom polobehom domov, niečo zjesť a ide sa na úlohy.
Až sem počujem ten povzdych – vaše dieťa si vie predstaviť tisíc zaujímavejších aktivít, ako učenie a vy máte pred sebou vidinu pomalého písania, zbytočných (ale len podľa vás) otázok, ktoré s učením na ďalší deň nijako nesúvisia a nervozitu pociťujete ešte predtým, ako pozriete do rozvrhu.

Obyčajne je postup pri domácich úlohách taký, že najskôr sa zbavíme písomných úloh a potom sa snažíme dostať do hlavy nášmu študentovi informácie z prírodovedy, geografie či dejepisu.

Neustále od učenia odbieha a robí mu problém čokoľvek si zapamätať?

Najskôr sa hľadá peračník. Keď ho dieťa nájde, je vňom všetko možné, len nie pero, ktoré píše. Ešte pokojným hlasom zisťujeme, kde ešte by mohli písacie potreby byť. Zapojíte sa do hľadania, pretože keby ste to nechali na vašom dieťati, zabudlo by sa niekde s modelom auta, alebo šatôčkami pre bábiku. Popri písaní vám vyrozpráva všetky dôležitosti z celého dňa a vy sa ho opakovane snažíte vrátiť k tomu, čo treba robiť. Ale zvládnete to pomerne dobre.

Keď začnete listovať v pracovnom zošite z prírodovedy, frekvencia prerušovania a odbiehania od učenia sa zvyšuje. Najskôr je vaša ratolesť smädná. Potom si spomenie na nedojedený kúsok z večere. Na chvíľu sa vráti k učeniu, o chvíľu však musí neodkladne zavolať spolužiačke, lebo nevie presne, čo kázala pani učiteľka. Musíte zasiahnuť, lebo telefonát už hodnú chvíľu nie je o učení. Zvýšite hlas, vyhrážate sa zákazmi. Lenže toto nepomáha. Vaše dieťa sa mrví, hlavu má položenú na stole, snaží sa aspoň niečo si zapamätať. „Som unavená, ja sa to v živote nenaučím“ – toto počujete asi dosť často. Prečo sa to deje?

Ak pozorujete takéto alebo podobné prejavy vášho dieťaťa pri učení, nie je to preto, že je hlúpe, nechce sa mu učiť, alebo je lajdák, ktorého nič nezaujíma. Je to preto, lebo v predmete, alebo v niektorej časti textu, ktorý má naštudovať, sú slová, ktorým nerozumie. Možno nevie, čo znamená prírodoveda, alebo si nevie predstaviť, ako vyzerá „byľ“ ak sa o nej práve učí. Tieto „drobnosti“ môžu za to, že sa nedokáže sústrediť a zapamätať si obsah. 
Pomôžte mu objasniť, čo nevie. V opačnom prípade sa učivo naučí naspamäť a ráno si možno bude ešte niečo pamätať. Ale dovtedy, kým bude písomka z opakovania, bude všetko z hlavy preč a vy s ním možete začať učenie odznova.

Žiadne komentáre :

Zverejnenie komentára