piatok 7. decembra 2012

Riešte problémy s deťmi ako s dospelými.


Väčšina nás dospelých má pocit, alebo skoro až istotu, že problémy nášho dieťaťa vieme najlepšie vyriešiť my. A to aj napriek tomu, že sa nenachádzame v rovnakej situácii ako naše dieťa, neriešime ani len podobný problém ako naše dieťa.
Nemôžeme dostatočne porozumieť tomu, ako sa náš syn či dcéra v nepríjemnej situácii cíti, nevieme, čo je pre neho dôležité. Prečo? Pretože v 10-ich rokoch sme aj my videli všetky veci podstatne inak ako teraz. A veľmi si to už nepamätáme, či..?

Dcérka príde zo školy, hlava zvesená. Že sa niečo stalo, vidíte už od dverí, ani sa nemusíte pýtať. Prvé čo vás napadne – zlá známka. A začne výsluch. „Čo bolo v škole, čo si nevedela? Ukáž žiacku? Máš poznámku? Ratolesť mlčí a na desiatu otázku ledva pípne: „áááále nič som nedostala“.

Aha, už sa nám trochu rozsvieti. „Tak čo bolo, povedz. Pohádali ste sa s kamarátkou?“ Vášmu dieťaťu sa do rozhovoru veľmi nechce, aj keď má starosti. Zuzka jej povedala, že s ňou nechce sedieť v jednej lavici, lebo sa jej nepáči, že sa okrem nej vaša dcéra kamaráti aj s Milkou.
Stratili ste sa už v texte? Nečudujem sa, aj na čítanie je to dosť komplikované, však? Nieto ešte riešiť takúto situáciu, keď ste na svete ledva 10 rokov.

Prečo sa dieťa bráni riešiť svoje problémy s dospelými?

Dôvod, prečo sa vaše dieťa nehrnie do rozprávania je ten, že už vie, čo bude nasledovať. Budete situáciu zľahčovať, budete robiť akože smiešne „ksichty“ v domnení, že dcéru rozveselíte a na problém zabudne. Možno začnete o tom, že aj vy ste to prežili a dnes už ani nevetie, ktorá kamarátka to bola. Viete čo je na vašej reakcii najmenej prijateľné? Je to spôsob, akým dieťaťu hovoríme a vysvetľujeme svoj pohľad na vec. Ten sa ani zďaleka nepodobá dospelému človeku. Hľadáme slová, ktoré nám vôbec nie sú prirodzené a prispôsobujeme ich tak, aby naša malá porozumela, aby sme hovorili rečou desaťročných. Toto naše dieťa najmenej potrebuje a my vyzeráme v jeho očiach fakt dosť smiešne.

Ak chcete pomôcť svojmu dieťaťu vyriešiť pre neho v danej chvíli „najdôležitejší problém“ v živote, hovorte s ním ako so seberovným. Nepoužívajte slová malých detí, nechcite byť ako oni (aj keď to často zvádza, lebo si myslíme, že nám budú lepšie rozumieť). Nemajte obavy pomenovať veci presne tak, ako ich ako dospelí vnímate. Môžete im opísať nejaký podobný problém, ktorý ste vy riešili prd nedávnom s kolegom, priateľkou a hovorte, ako ste to vyriešili, ako sa vy z toho teraz cítite. 
Vaše dieťa vám bude rozumieť, bude vďačné, že ho beriete ako partnera. Vaše dieťa je plnohodnotný človek, len má zatiaľ malé telo. Ak budete mať k nemu takýto postoj, z vášho dieťaťa sa stane váš celoživotný priateľ.

Žiadne komentáre :

Zverejnenie komentára