nedeľa 20. januára 2013

Buďte so svojim dieťaťom.

Poznám veľa ľudí, ktorí sa ocitli v situácii, keď mali pocit, že nemajú s nejakým človekom nič spoločné. Poviete si, veď to je normálne. Možno. Nebola by to až taká tragédia, keby sa nejednalo o vaše vlastné dieťa. Čo myslíte?

Pocit, keď sú rodičia na míle vzdialení od svojich detí, by sa dal vyjadriť slovami asi takto: „Ja mu vôbec nerozumiem, sme si úplne cudzí“. Dosť blbé, však? V takejto chvíli má väčšina rodičov pocit, že nedokáže byť s dcérou či synom v jednom priestore, lebo nervozita a odmietanie vzájomných myšlienok by sa dali krájať.

Tu si dovolím vrátiť vašu pozornosť na naše prvé dve rady – zaujímajte sa o život vašich detí a komunikujte. 

Ten stav neustáleho odmietania možete zvládnuť len tak, že budete svojmu dieťaťu nablízku. Musí cítiť, že ste pri ňom vždy. Aj vtedy, keď sa mu nedarí, nemá dobrú náladu, alebo vyrobilo nejaký problém. V takejto chvíli ešte viac ako inokedy. Len toto je cesta, ako sa môžete dostať do blízkosti vášho dieťaťa. Vpustí vás do svojho priestoru. Nepremrhajte takú chvíľu. Pohlaďte svoje dieťa, ukážte, že ste pri ňom a pomôžte, ak vám to dovolí.

Nevybavujte dôležité veci so svojimi deťmi cez telefón, neraďte pri domácich úlohách tak, že jedným okom sledujete televízne správy.

Akúkoľvek krátku chvíľu, ktorú ste so svojimi deťmi, venujte len im. V tej chvíli nemyslite na nič iné, len na ne.

Snažte sa udržať v priestore vášho dieťaťa, aj keď budete mať pocit, že vás tam nechce. Prekonajte tie chvíle. Ak to zvládnete, nastane veľká zmena. Stanete sa pre svoje dieťa blízkym človekom.

Žiadne komentáre :

Zverejnenie komentára