streda 4. decembra 2013

Nechcem chodiť do školy, lebo tam ničomu nerozumiem.


Hneď na začiatku vám chcem povedať, že tento nadpis som si nevymyslela. Je to výrok žiaka druhej triedy. Školáka, ktorý by mal ešte dlho chodiť do školy s radosťou, pretože sa chce veľa naučiť.

Dieťa začalo chodiť na doučovanie preto, že má problémy s čítaním. Vážna vec. No keď sme drilovali čítanie, nezabudli sme sa po každej vete spýtať, ako rozumie tomu, čo čítal. Naozaj hovorím o jedinej vete. Poznáte to, hovorí sa tomu čítanie s porozumením. Odpovede boli vždy rovnaké. Neviem. Alebo odpoveďou bolo slovo, ktoré si žiačik náhodou z celej vety zapamätal. Problém a nie malý.

Trvalo krátko, aby sme zistili, čo spôsobilo, že škola sa stala strašiakom.
Chlapček nerozumie ničomu, čo sa v škole deje. Nerozumie, čo hovorí pani učiteľka, nerozumie, čo je napísané v zadanej úlohe, nerozumie príkazom. Čo sa stane? Nerozumie, takže nevie čo má robiť. Nevie splniť úlohy, ktoré od neho učitelia očakávajú. Ako sa v škole cíti? Mizerne, preto tam nechce chodiť.

Jednoduchá pomoc. Dbajte na to, aby vaše deti rozumeli významom slov. Pýtajte sa ich na to, čo jednotlivé slová znamenajú. Žiadajte od nich, aby vám vedeli inými slovami opísať, čo slovo znamená. Aby vedeli utvoriť praktické vety s použitím týchto slov.

Čo sa stane? Zázrak. Uvidíte sami. Deti sa začnú pýtať na to, čomu nerozumejú. Vždy niečo také bude. Ale keď vedia, že nerozumejú, vedia si aj vypýtať pomoc.

Náš žiačik na začiatku nevedel, že nevie. To znamená, nevedel, že sa má na to, čomu nerozumie, pýtať. Ukázali sme mu, ako sa narába so slovami a čo sa za nimi skrýva. Zrazu vedel, že nevie. Preto už vedel povedať, že v škole ničomu nerozumie. Ak sa toto stane, zotrvajte a pomáhajte so slovami. Keď slová prestanú byť nepriateľmi, v škole sa začne dariť a učenie pôjde „zázračne“ ľahko.

Žiadne komentáre :

Zverejnenie komentára