utorok 4. marca 2014

Prečo sa deti nechcú učiť. (2.časť)


Keď si žiak nevie predstaviť vec, o ktorej sa učí, je to prekážka, ktorá ho nepustí v študovaní ďalej. No nie je to jediná vec, ktorá bráni našim deťom (alebo aj nám) niečo sa naučiť.

Ďalšou zábranou, ktorá brzdí dieťa (alebo nás) pri učení čohokoľvek je, že preskočí nejakú časť toho, o čom sa učí.
Predstavte si, že musíte vymeniť škridlu na streche. S námahou sa driapete po okennej parapete, visíte na rímse, ale vyššie sa dostať neviete. Nakoniec zanadávate a škridlu nevymeníte. Nevadí. Ale len dovtedy, kým začne poriadny lejak.
Keď si zoberiete dlhý rebrík a stúpate krok po kroku až na priečku, z ktorej dočiahnete na škridlu, je to jednoduché.

Ak dieťa neporozumelo, alebo vynechalo niektorú časť v predmete, ktorý sa učí, má problém. Väčšinou každá ďalšia látka viac či menej nadväzuje na tú predchádzajúcu. Medzery vo vedomostiach dieťaťa  spôsobia, že sa nevie „chytiť“ a naučiť sa, čo treba. 

Vidíte, že sa žiačik motá, nevie s úlohami začať a nemá istotu v tom, čo má robiť? Potrebuje vašu pomoc. Pozrite sa na to, čo pri učení vynechal, alebo si nevšimol. Vráťte sa v predmete k tej téme, kde to vyzeralo, že všetkému ešte rozumie. Otázkami na danú tému zistíte, čomu nerozumie a to mu pomôžte zvládnuť. Až potom prejdite na ďalšiu tému. Na rebríku nevynechajte žiadnu priečku.

Robiť alebo naučiť sa niečo dokážeme tak, že sa naučíme robiť každú časť postupne, krok za krokom.

Žiadne komentáre :

Zverejnenie komentára

Máte otázky? Napíšte nám.

Meno

E-mail *

Správa *