streda 13. septembra 2017

Naše dieťa je mimoriadne nadané .......

Nadpriemerne inteligentné deti podávajú v škole výborné výkony, väčšinou vo všetkých predmetoch. Sú veľmi nadané deti, ktoré nie sú vynikajúce vo všetkom, ale rozhodne väčšinu predmetov zvládajú výborne. A k tomu vedia veľa o bežnom živote.

My rodičia sme jednoducho takí. Konanie svojich detí považujeme za výnimočné, obdivujeme ich schopnosti, sme hrdí, že syn či dcéra má mimoriadne nadanie. Veľakrát je to pravda. Podľa čoho však dokážeme objektívne posúdiť, čo je mimoriadne nadanie alebo nadpriemerná inteligencia?

Nadané deti majú bohatú slovnú zásobu, vedia vyjadriť svoje myšlienky a ich reč je rozumná a zrozumiteľná, zaujímajú sa o veci okolo seba, rýchlo chápu, poznajú písmenká abecedy, nezaostávajú a vedia k písmenám priradiť správne zvuky. Ak sa dieťa zaujíma o veci zo života, znamená to, že im chce rozumieť, pochopiť čo a ako funguje a tiež prečo je to tak.
Rozhodne sa za takýto záujem nepovažuje nekonečné hranie počítačových hier, kde bez rozmyslu stláčajú klávesy a tešia sa, keď im náhodou panáčik skočí tam, kam chceli a  ťukanie do mobilu alebo tabletu tiež nie je nič výnimočné.
Nadpriemerne inteligentné dieťa sleduje a počúva a z jeho reakcií je zrejmé, že premýšľa a situáciu, v ktorej sa nachádza, vyhodnocuje.

Nadané dieťa nežije vo vákuu a nevytvára si svoj nereálny svet. Nerobí to, lebo veciam okolo seba rozumie a nemusí unikať do sveta fantázie.  Ak niečo takéto robí, tak viete, že mu v tom skutočnom svete nie je dobre a treba mu pomôcť, pretože samé to nedokáže.
Nepoužíva slová, ktoré nevie vysvetliť, ak sa ho spýtate, čo znamenajú.

Neznalosť čítania a písania (primerane veku) nemôžeme ospravedlňovať tým, že dieťa má iné záujmy a tak v tom nevidí zmysel. Nemôžeme si myslieť, že nečíta rozprávky, pretože ho to nebaví a detská literatúra je pod jeho úroveň. Ak vie písať a čítať, tak čokoľvek z toho spraví bez zaváhania a výhovoriek.

Zastavme sa na chvíľu, počúvajme svoje deti a zamyslime sa, akú hodnotu majú ich slová a vyjadrenia. Veľa vypovedaných a uložených slov vedľa seba ešte nehovorí o mimoriadnej múdrosti. Ani u detí ani u dospelých.

Minitestík :-)))  

Pozorujt,e či vás deti aj iní ľudia počúvajú, keď hovoríte. Prejavujú viditeľný záujem o to, čo hovoríte? Pýtajú sa, chcú vedieť podrobnosti, venujú vám celú svoju pozornosť, alebo blúdia očami kade-tade a sledujú čo sa okolo nich deje? Ak je to takto, hovoríte zdĺhavo, nezáživne, používate vyjadrenia, ktorým nerozumejú, nejdete k podstate toho, čo chcete povedať. Zmeňte to a budete bližšie k vašim deťom i ostatným ľuďom.

Žiadne komentáre :

Zverejnenie komentára