pondelok 22. októbra 2018

Písanie a čítanie je život.


Písmo je skupina znakov na zachytenie reči. Písanie je nacvičovanie týchto znakov.
Čítať znamená, vnímať zrakom, čo je napísané (potichu alebo nahlas) a rozumieť tomu. Vysvetlenie, ktoré by každému malo dávať zmysel. Ale nedáva.

Príde žiak štvrtej triedy, že mu nejde učenie. V prvých desiatich minútach zistíme, že tvary znakov z abecedy nepozná. Inak povedané - nevie písať. Ako sa teda prebojoval do štvrtého ročníka? Lebo verte, že tie štyri roky to bola pre neho naozaj veľká bitka, v ktorej nezvíťazil.

Príde siedmak, že vraj problémy s učením. Je toho v škole veľa, preto mu to nejde. Nepotrebujeme veľa času, aby sme zistili, že očami vnímať písmená a priraďovať im správne zvuky, nie je možné. Skrátka - nevie čítať. Ako mohol byť zapísaný do siedmej triedy? 

Neexistuje predmet v škole, kde by sa niečo nepísalo alebo neprečítalo. Každý návod na používanie čohokoľvek, je potrebné prečítať. Pri každej "pikoške", ktorá nás v časopise zaujme, je niečo napísané. Aj pri kúpe toho najsuper auta dostaneme hrubú knižku o tom, ako ho bezpečne ovládať. Iste, prečítať si to nemusíme, ale potom už nehovoríme o jeho bezpečnej jazde.

Nehovoríme tu o kilách kníh, ktoré musia deti prečítať a robiť nájazdy do knižníc. Hovoríme o každodennom živote, v ktorom neschopnosť písať a čítať naše milované deti zatláča do kúta a stavia na koniec radu. 
Čítanie a písanie je život. Naučme deti žiť.


Žiadne komentáre :

Zverejnenie komentára