Sme zaneprázdnení. Znamená to, že sme zaujatí činnosťou,
nemáme voľný čas. A ak príde zaujímavejšia aktivita, tak sme schopní niečo
zrušiť, presunúť. My dospelí to môžeme urobiť? Deti tiež?
Našich školákov presúvame z miesta na miesto,
z krúžku na krúžok. Zapĺňame každú chvíľu. Domnievame sa, že je to pre
nich potrebné až do takej miery, že na učenie neostáva čas.
Niektoré aktivity prospešné sú. Či ozaj „padli na
úrodnú pôdu“ spoznáte podľa toho, koľko a čo vám deti o tréningu alebo
krúžku hovoria.
Ak podrobne a súvisle opisujú svoje zážitky, viete, že nad
tým rozmýšľajú. Keď spomínajú niektoré situácie a chcú ich s vami
rozobrať, viete, že uvažujú nad tým, čo prežili a spájajú si to
s konkrétnym zážitkom. Že ste vybrali správnu činnosť vám potvrdí aj to,
že svoje deti nemusíte prehovárať a „podplácať“, aby na krúžok išli.
Nedarí sa vám z dcéry či syna dostať niekoľko súvislých
viet o tom, čo na tréningu robili? Bolo tam len „nič alebo nuda?“ Málokedy
chcú samé od seba vedieť viac o športe, ktorému sa venujú? Na vaše otázky
len ukladajú slovo vedľa slova a vy nemáte ucelený obrázok o tom čo
robili?
Vedzte, že vtedy máte
zvoľniť tempo. Vytvoriť viac voľného času, ktorý využijete len nato, že budete
so svojimi deťmi. Počúvajte ich, aby ste zistili, čo vám vedia skutočne
povedať. Ktoré ich vyjadrenia majú zmysel a kedy slová plynú za sebou len
tak, bez rozmýšľania. Zistíte, že ich život sa občas skladá z „veľa ničoho.“
Žiadne komentáre :
Zverejnenie komentára