pondelok 21. januára 2019

Aby moje dieťa nemuselo!

My rodičia sme obetaví, chceme, aby bol život detí jednoduchší. Chránime ich. Niekedy to privedieme do takej dokonalosti, že naše deti nerobia nič a my robíme všetko.

Nič znamená - nijaké množstvo vecí alebo deja.

V tomto máme trošku chaos. Prečo? Pretože dôsledne dodržiavame nič, čo sa týka deja – naše deti nemusia robiť nič, nič nemajú na starosť, za nič nezodpovedajú.
Na druhej strane čo sa týka vecí –  majú všetko. Až toľko, že prestávajú mať radosť z vecí, ktoré dostávajú, pretože ich ani nepotrebujú. Ale my im stále niečo ponúkame a dodávame. Ale veľkú radosť u detí nevidíme.

Znamená to, že medzi týmito dvoma pojmami (množstvo deja a množstvo vecí), nie je rovnováha. Keď niečo nie je v živote vyvážené, tak to začne spôsobovať problém. Keď deti nič nemusia, tak sa to prejavuje tak, že sa im nič nechce, nie sú ochotné mame pomôcť v domácnosti, ocinovi pri umytí auta alebo starkej s tým, čo práve potrebuje. Urobiť akýkoľvek pohyb, je pre nich veľká námaha.  Nuda a „únava“ sú ich verní spoločníci.

Zlú náladu, pomalosť, nechuť čokoľvek robiť, napraví jediná vec. Činnosť. Hocičo začať robiť, je cesta, ktorá vyvedie naše deti z letargie, blbej nálady a „prejavov puberty“. 

Prebleskla vám v hlave myšlienka, ako je na tom vaše dieťa? Zistíte to, keď si pravdivo odpoviete na otázku: „Zamestnal/a by som svoje dieťa vo svojej firme? Bolo by pre mňa hodnotným zamestnancom a kolegom? Mohol/a by som sa na neho spoľahnúť? Preberá (primerane veku) za veci a situácie vo svojom živote zodpovednosť?“

1 komentár :